Ten, čo Web Services ponzá, ten mi môže dosvedčiť, aká je to vec hrozná do XML zablúdiť.
Už pri prvých pokusoch narazí nešťastník na komplexnú problematiku namespacov, formátovania XML a iných netušených veselostí, o ktorých sa bežnému človeku našťastie ani nesníva. Ako hovorí jeden slávny celebrit: “Každé komplexné riešenie obsahuje netriviálnu imaginárnu zložku.”
Existujú kvalitné nástroje na prácu so SOAPom, napríklad SOAP UI. Pomocou tohoto nástroja si môžete vytvárať XML požiadavky na základe WSDL. Vytvárať simuláciu SOAP funkcie (mock-up), bez toho, aby ste mali k dispozícii službu poskytujúcu túto funkciou. Ďalšou veľmi dobrou vecou sú Test casy a Load testy, takže vývojár môže otestovať stabilitu svojho riešenia a automatizovať prácu.
Kde to má háčik? Človek sa stále pohybuje v XML.
Ako hovorí veľa významný bádateľ Cimrman: “Zkuste to bez drátů, Markoni!”
Čo tak skúsiť Web services bez XML?
Na pomoc si zavoláme mocný Python s rozšírením Zolera Soap Infrastructure (ZSI).
import sys
from ZSI.client import NamedParamBindingsrv = NamedParamBinding(“https://lagoon-03.atollon.com/axis2/atollon”, tracefile=sys.stdout)
response = srv.QuickLogin(server=’test’, userName=’cimrman’, password=’b6……c01′)
Ako výsledok z funkcie QuickLogin dostaneme dictionary a môžeme s ním ďalej pracovať. 🙂
print response[‘session’]
Ešte dodám, že na tému Web Services a Python som našiel celkom zujímavú sériu článkov.