Júl 15, 2010

Bájka: Náš ľadovec sa rozpúšťa – riadenie zmien v organizácii

Zaviesť zmenu do organizácie nie je vonkoncom jednoduchá záležitosť.  Naivný prístup, že manažment povie: “Budiž zmena.”, príliš nefunguje.  Podstatným blokujúcim faktorom zavedenia zmeny je strach. Ľudia sa obávajú o svoje pracovné miesta, nechcú meniť rokmi zabehnuté postupy.

Kde zohnať aspoň základné informácie o tom, ako je možné úspešne zaviesť zmenu do organizácie?

Odporúčam bájku: Náš ľadovec sa rozpúšťa (Our Iceberg is Melting) od Johna Kottera. Kompletnú recenziu nájdete na stránkach Inovace.cz.

Na stránkach Kotter International nájdete aj video, kde John Kotter rozpráva o knižke.

Jún 24, 2010

Neviditeľnosť softvéru je závažný problém

Už ste si skúsili postaviť vlastný hadrónový urýchľovač? Takú stavbu si aspoň niekto všimne.

V softvérarskom svete sme na tom horšie. Môžete postaviť kompletné vesmírne stredisko a nikto si toho ani nevšimne. Ľudia vidia zo softvéru len jeho rozhranie. V tom bežnejšom prípade si ho všimnú iba keď nefunguje. Prípadne vtedy, keď im zlé zaoukrúhľovanie zožerie polku výplaty.

Skúsme sa na to pozrieť inak. Poznáte také mestá ako Košice (234 000 obyvateľov), Brno (383 000 obyvateľov), Považská (42 000 obyvateľov)? Prípadne dedinky ako Šanghaj (9 000 000 obyvateľov)?

Mesto má svoju štruktúru. Sú v ňom budovy s architektúrou, ale aj bez architektúry. Mesto rastie a mení sa. Tu ľudia niečo zbúrajú, tu niečo postavia.

A tak je to aj so softvérom. Vývojári zistia, že 10 rokov starý kód nevyhovuje požiadavkam, tak sa ho rozhodnú odstrániť. Musia postupovať opatrne. Celý proces je zložitý, pretože na tom kóde žije niekoľko stoviek klientských aplikácií. Jednoducho si nemôžu dovoliť len tak prísť a zdemolovať kus centra. Teda môžu, ale bude to mať svoje dôsledky a cenu.

Softvér so sebou nesie jeden veľký problém a tým je práve jeho neviditeľnosť. Ľudia si ho nedokážu predstaviť tak jednoducho ako mesto. Mestom sa stačí prejsť a človek získa aspoň chabý pocit, že sa tam vyzná.

Koľko vývojárskych hodín sa stratilo v uliciach systémov, pretože nikto nenechal prichádzajúcim turistom/vývojárom mapu? Veľa, veľmi veľa. Pritom každé väčšie mesto má nejakú tú turistickú kanceláriu 😉

Tak ako mesto je živé, len pokiaľ sú tam ľudia, tak aj softvér žije, keď sa oň niekto stará. Existujú aj softvérové mestá duchov. Nič netušiaci okoloidúci vývojár do nich vlezie, pretože videl ceduľu: “Navštívte naše Sedmikráskovo, mesto kde zabudnete na pomalé web services.” Nadšený prísľubom lepších zajtrajškov vlezie do mesta. Scéna ako z westernu. Prázdne bloky modulov sa týčia okolo cesty. Napravo stojí rozpadnutý a hrdzavý message bus, ktorý už určite nikam nepôjde. Ľadový vietor si kotúľa po ceste kus balíka so slamou z XMLouvníku.

Vývojár nesmelo zavolá: “Hello world!” a najbližší blok modulov sa rozsype a zrúti sa strašným zadunením stack tracu. Strhne so sebou aj kus starého koloniálu s vývesným štítom: “Vedma G11 (TM), viem všetko aj o vašich skrytých dátach.”

Takto nejako by vyzeralo veľa softvérových produktov.

Dávnejšie som písal o jednej vizualizačnej metóde pomocou CodeCity. Zaujímalo by ma, či náhodou niekto nevie o nejakej ďalšej metóde. Myslím si, že keby bolo možné lepšie zviditeľniť softvér do obrazov reálneho sveta, tak by sa ľahšie odhadovala pracnosť a nebezpečnosť zmien.

Júl 15, 2009

Zmena bez strachu

Objavil som veľmi zaujímavý diel podcastu na stránkach Software Engineering rádia. Podcast súvisí so vzormi, o ktorých som doteraz písal a hlavne s adaptáciou na zmenu.

Tento diel podcastu je rozhovor s Lindou Rising. Okrem iného je aj autorkou knihy Fearless Change: Patterns for Introducing New Ideas. Pokiaľ ste sa pokúšali niekedy do organizácie zaviesť zmenu, je viac ako isté, že ste sa stretli s odporom ľudí. Linda v podcaste popisuje rôzne vzory správania a vysvetľuje, prečo je zmena tak veľký problém. Hovorí o postupoch, pomocou ktorých je možné lepšie riadiť adaptáciu na zmenu.

Možno si poviete, ale veď to nemá nič spoločné so softvérom. To je však omyl. Môžete vytvoriť aj ten najdokonalejší kus softvéru v celej galaxii. Pokiaľ ho však nikto nebude použivať, je zbytočný. Na to, aby sa softvér mohol používať ho musia používatelia akceptovať. V tomto mieste sa softvérarčina začína stretávať s psychológiou. Spoločnou platformou pre obe disciplíny sú práve vzory.

Určite odporúčam nájsť si čas na tento podcast.

  • Preklady

  • Odkazy

  • Twitter

    Follow @jurajmichalek on twitter.

  • Štítky

  • Rubriky

  • Komentáre