Pokiaľ používate Eclipse, napríklad v kombinácii s Flash Builderom, určite sa pozrite na článok na blogu DevGirl. Nájdete tam veľa užitočných rád, ako zrýchliť prácu s IDE.
Pokiaľ máte čas, určite si pozrite nasledujúce video z konferencie Max 2009 – Flash Builder 4 Advanced Tips and Tricks
Keď Guido začal dávať dohromady nový jazyk Python, mal už za sebou skúsenosti z návrhu jazyka ABC. Najdôležitejšim kritériom pre vývoj tohoto jazyka bola čitateľnosť. Guido potreboval jazyk, ktorý by bol jednoducho pochopiteľný aj pre bežných ľudí. O Pythone prehlasujú autority, že je to multi-paradigmový programovací jazyk a majú veru pravdu.
Python je objektový. V čase keď Python začínal, objektové programovanie už malo za sebou nejaký ten rok, ale stále bolo odsúvané na okraj záujmu. Dôkazom toho sú napríklad jazyky ako Perl a PHP, ktoré odsunuli objektovosť naneskôr a potom ju pracne doháňali. V Pythone je proste všetko objekt a hotovo.
Python obsahuje prvky funkcionálneho programovania. Môj osobný pocit z funkcionálneho programovania je, že vlastne myslíte naruby. Človek musí úplne prevrátiť myslenie, pokiaľ sa chce dostať z procedurálnej paradigmy na funkcionálnu. A oplatí sa to. Získate kratší, účinnejší a čitateľnejší kód. Je síce pravda, že čitateľ musí trochu rozumieť princípom funkcionálneho programovania, ale aj bežný používateľ počítača viacmenej pochopí význam. Dobrá lambda abstrakcia môže výrazne skrátiť kód.
Python umožňuje použiť Aspektovo orientované programovanie – AOP. Pokiaľ vám táto téma nie je ešte známa, odporúčam si vypočuť diel podcastu z Software Engineering Radio – Úvod do AOP. Podstatnou vlastnosťou AOP je lepšia modularizácia kódu, čo má za dôsledok lepšiu znovupoužíteľnosť kódu.
Python umožňuje lietať.
A kde teda začať? Určite treba navštíviť stránky venované Pythonu. A pre začiatočníkov rozhodne odporúčam nainštalovať si IPython shell, ktorý vám môže ušetriť množstvo času. Pre priaznivcov Eclipse odporúčam PyDev s nádherným debuggerom. Pre nepriaznivcov Eclipse odporúčam prostredie Eric, ale mali by ste zvážiť, či sa náhodou nestanete radšej priaznivcami Eclipse 😉
Nezabudnite si po spustení Python shellu zadať príkaz: import this
Eclipse je výborné IDE, ktoré môže ušetriť veľa času. Napríklad v prípade, že pracujete súčasne na projektoch vo viacerých jazykoch ako Java, Python, Perl, či nebodaj PHP. S konfiguráciou Eclipse a PDT pluginom som dlho nemal úspech. Vždy došlo k nejakej neočakávanej chybe. Problémy boli rôzne, nedostupný server, halušky v Eclipse. Ale to už bolo dávno. Tak som sa pustil do zisťovania, či sa v tomto smere niečo nezmenilo. Milé deti, zmenilo a k lepšiemu. 😉
Lokálne ladenie PHP aplikácie v Eclipse je brnkačka, nepotrebujete ani nainštalovaného Apache, či inú web potvoru. Postup je jednoduchý, ale zradný. Ak šliapnete mimo vyznačenej cesty, hrozí vám prepad do bažiny, kde vás zožerie nejaká chyba.
A hurá debuggovať. Eclipse – New – PHP Project – zadať Project name – Finish. Pozor! Ak dáte Next namiesto Finish, je možné, že skončíte s chybovým hlásením duplicated entry. Pravdepodobne chyba vo workflow.
Vytvorte si nový PHP súbor, napríklad pozdrav.php:
<?php
echo “Ahoj Georgik!”;
?>
Dvojkliknite na pásik panelu vľavo na riadku 2, čím nastavíte break point.
A môžeme s chuťou debuggovat. Pravý klik v editovacom okne – Debug as – PHP script. Eclipse sa prepne do PHP Debug perspektívy a zastaví sa na break pointe. Ovládanie debuggera som už popisoval :-).
Takto nastavený Eclipse môžete použiť na lokálne ladenie. Nezabudnite používať vhodný framework na písanie PHP aplikácii. Skupina zubných lekárov odporúča framework Nette. 😉
Když něco rozeberem, tak leda debuggerem.
Konzultate vy jste mi to zavařil,
ten systém není blbej,
jen trochu zpomalenej,
že jste se tenkrát aspoň málo nesnažil.
– softvérový folklór na motívy lyrickej balady
Bez debuggera ani ranu. Neznalosť používania debuggera spôsobuje nadužívanie metód ako logovanie a tracovanie. Takže v kóde máte každý druhý riadok nejaký printf alebo iný nezmysel. Keď takémuto vývojárovi niekto nareportuje problém, tak prvé čo spraví: prídá ďalší print. Nakoniec kód, ktorý počíta 10 gramov fazuliek, má 50 kilo. Pričom log komunikácie pri vložení 10 fazuliek do jamky má minimálne 1.5 MB.
Ako debugovať C++? Veľmi jednoducho. Napríklad pomocou Eclipse. Veľa ľudí zastaví to, že nevedia, ako debugger spustiť. Takže predpokladajme, že máme Eclipse s CDT pluginom. Ideme debugovať pocitadlo_fazuliek_enterprise.
Eclipse sa prepne do debug perspektívy. To, čo je veľmi prínosné na Eclipse debuggeri, je možnosť prechádzania premenných formou stromu. Window – Show/View – Variables.
No a to je celé! Ušetríte tisíce hodín printfovania a iných nezmyselných ladiacich procedúr.
Ešte klávesové skratky:
Naviac Eclipse vám zastaví debuggovanie v prípade, že aplikácia obdrží signál.
Debugger podľa môjho názoru patrí k základnej gramotnosti developera.
Zorientovať sa vo veľkých softvérových projektoch, ktoré človek doteraz nevidel a žil v šťastnej nevedomosit o ich existencii, nie je vôbec jednoduchá úloha. Vo veľkom projekte sa môže stratiť nie len náhodný cudzinec, ale aj príslušníci kmeňa vývojárov, ktorý sa o projekt starajú. No a z hlavného architekta sa stane kmeňový šaman, veštiaci architektúru z rozhádzaných kostí. Pri projektoch, ktoré rastú a rozvíjajú sa, môže tento problém nastať veľmi rýchlo.
Na pomoc s orientáciou v kóde sa používa vizualizácia pomocou diagramov a schém. Prvý nápad ako vizualizovať kód napríklad C++ servera je nakreslenie tried do UML. Pokiaľ má projekt niekoľko stoviek až tisícok súborov so zdrojovým kódom, nie je to veľmi šťastný nápad. Existujú nástroje, ktoré vám pomocou Reverse engineeringu zostavia UML schému.
UML je síce pekné, ale takéto zobrazenie nemá takmer žiadnu vyjadrovaciu silu. Dôležité informácie zapadnú v kvante ďalších informácií a k reverse engineeringu musíte pripojit steganografiu a datamining.
Existujú projekty, ktoré vedia zanalyzovať kód a vytiahnuť z neho veľmi zaujímavé informácie. Pokiaľ sa pohybujeme v dvojrozmernom svete, tak stojí za to zmieniť dva z nich.
CodeCrawler prehľadáva kód a zobrazuje ho vo forme jednoduchého grafu. Projekt je určený primárne pre Scheme.
Zaujímavjším je projekt X-Ray. Jedná sa o plugin do Eclipse. Analýza je omnoho interaktívnejšia, takže priamo v prostredí IDE, je vývojár schopný vidieť, kde sa mu v projekte vytvárajú príliš veľké triedy alebo God objekty.
Tu len pripojím malú poznámku: god objekt v projekte, je ten, ktorý toho vie príliš veľa a robí príliš veľa. Typicky vzniká postupnou kumuláciu funkcií v singletonoch. Jedná sa o antipattern.
Trojrozmerný svet prináša novú dimenziu 🙂 Pomocou nástroja CodeCity je možné kód vizualizovať vo forme mesta. Na základe relatívne jednoduchej vizualizácie dokážete v kóde identifikovať “budovy”, ktoré sú príliš veľké alebo tenké a vysoké. Tieto krajné prípady predstavujú zdroj potenciálnych problémov pri ďalšom vývoji.
Dobrý podcast na tému vizualizácia kódu nájdete na stránkach Software Engineering Radio.
Follow @jurajmichalek on twitter.
